Petrohrad je mesto známe svojou výnimočnosťou a krásou. O tomto meste každý z nás počul, no len niektorí mali to šťastie ho vidieť a pocítiť jeho jedinečnú historickú atmosféru. Keď sa nám tá možnosť naskytla, nezaváhali sme ani na minútu a využili to.
Po dlhých zimných mesiacoch úpenlivého čakania sme sa dočkali dňa, kedy sa mala začať naša cesta. V sobotu, 4. mája, sme sa všetci na pár dní rozlúčili s našim domovom a vydali sa za novými zážitkami a poznaním mesta, o ktorom sme do teraz len počuli. Po hodinách strávených v autobuse sme sa zastavili v hlavnom meste Lotyšska, v Rige. Náš hotel sa nachádzal neďaleko historického centra a rieky Daugavy, na ktorú sme mali perfektný výhľad priamo z hotelovej izby. Ráno nás prebudili teplé slnečné lúče a vydali sme sa autobusom do našej cieľovej destinácie, do Petrohradu. Cesta bola vyčerpávajúca, ale po zbadaní tabule Sankt Peterburg z nás všetka únava opadla. S napätím sme sledovali mesto z okien autobusu a nevedeli sa dočkať kedy vystúpime, a nadýchneme sa pravého petrohradského vzduchu. Keď sme konečne vybehli z autobusu, naskytol sa nám neopísateľný pohľad. Uvideli sme obrovský hotel s výhľadom na rieku Nevu a taktiež monumentálny Krížnik Aurora, ktorý bol zakotvený priamo oproti nášmu hotelu. Na ďalší deň po raňajkách sme sa vybrali spolu s našou ruskou sprievodkyňou Tatiánou navštíviť Smolny chrám, Chrám svätého Izáka a v neposlednom rade Peterhof. Sprievodkyňa nás previedla každým kúskom týchto pamiatok. Najväčší dojem na nás urobili obrovské, vyzdobené miestnosti v Peterhofe a samozrejme Samsonova fontána, ktorú sme si museli odfotiť z každej strany a dôkladne si obzrieť všetky zlaté sochy. Nejeden z nás by tam chcel ostať bývať a každý deň sa kochať tou nekonečnou krásou. Inak to nebolo ani na druhý deň, kedy sme sa znova presvedčili o výnimočnosti Petrohradu. Veľkým emocionálnym zážitkom pre nás bol Piskariovský pamätný cintorín, následne naše kroky mierili do Cárskeho Sela a o pár minút neskôr sme sa už prechádzali po chodbách Katarínského paláca, v ktorom na nás najväčší dojem urobila svetoznáma Jantárova komnata. Tento deň sme zakončili čerešničkou na torte v podobe návštevy palácového námestia a následne jedného z najznámejších ruských múzeí Ermitáže, ktoré sa nachádza v budove Zimného paláca. Nasledujúci deň, 9. mája, sme boli svedkami grandióznych osláv. Dňa víťazstva nad fašizmom. Celý Petrohrad sa niesol v tomto duchu. Ráno sme sa prešli po nábreží rieky Nevy, neskôr sme si prezreli Petropavlovskú pevnosť a na Nevskej ulici sa začalo naše dobrodružstvo. Obzerali sme pamiatky, kupovali suveníry, ale aj stáli v ľudskej zápche, ktorá sa nedala zo žiadnej strany obísť. Na záver dňa sme absolvovali plavbu loďou a odsúhlasili, že toto mesto je hodné prívlastku ,,Benátky severu“. Večer sme všetci nastúpili do autobusu a vydali sa na cestu do litovského mesta Kaunas a na prehliadku najkrajšieho hradu Litvy, hradu Trakai. Na ďalší deň večer sme sa poprechádzali malebnými uličkami tohto mesta a po príchode na hotel sme vyčerpaní v momente zaspali. Plní energie sme v sobotu ráno nastupovali do autobusu s vedomím, že večer budeme všetci doma. Posledné hodiny v autobuse sme si ešte spríjemňovali počúvaním hudby alebo čítaním kníh. O jedenástej hodine večer autobus zastavil pred bránou našej školy a nás už čakali rodičia s úsmevom na tvári a s otvorenou náručou.
Tento zážitok bol neopísateľný a už sa nevieme dočkať kedy Petrohrad uvidíme znova. Cárov sen, ako je Petrohrad tiež nazývaný, sa stal aj naším snom a na toto mesto budeme vždy spomínať s rýchlym tlkotom sŕdc a s iskrami v očiach.
Barbora Posilná, 2.E
Foto s komentárom ...TU