28. októbra sme navštívili koncentračný tábor Mauthausen, ktorý sa nachádza asi 20 kilometrov východne od Linzu v Rakúsku.
Koncentračný tábor Mauthausen – Gusen bol otvorený 8. augusta 1938. Prví väzni tam boli dovezení z tábora Dachau, aby začali s budovaním nového tábora. Najskôr pozostával z jedného tábora, neskôr sa rozšíril a stal sa jedným z najväčších komplexov nemeckých pracovných táborov. Na rozdiel od iných koncentračných táborov, určených pre všetky kategórie väzňov, Mauthausen bol vo väčšine prípadov využívaný na odstránenie inteligencie, čiže vzdelaných ľudí a členov vyšších spoločenských vrstiev. Tábor bol určený najmä pre mužov, ale podľa záznamov v ňom bolo asi 4 000 žien a detí. Presné počty obetí v Mauthausene nie je možné určiť, pretože väčšinu táborových záznamov Nemci zničili a novým väzňom priradzovali čísla predtým zabitých.
V Mauthausene zomreli aj slovenskí povstaleckí velitelia Vojtech Ábel a Samuel Sakuris, takisto tu zahynuli aj príslušníci 15-člennej americkej skupiny, ktorá bola vysadená na území Slovenska na pomoc Slovenskému národnému povstaniu.
Tábor Mauthausen sa stal známy práve svojimi podmienkami, ktoré boli údajne najhoršie zo všetkých. Predstavitelia jednotiek SS ho nazývali Mauthausen Knochenmühle, čo vo voľnom preklade môžeme chápať ako „drvič kostí“.
Tábor sa nachádzal na úpätí granitového lomu, kde boli títo odsúdenci nútení prenášať ťažké kamenné bloky, neraz vážiace aj 50 kilogramov. Cieľom ich cesty bol vrchol kopca, na ktorý viedli tzv. „schody smrti“ so 186 stupienkami. Nebolo žiadnou výnimkou, že vyčerpaní a podvyživení väzni na ceste hore schodmi tieto balvany pustili, čím spustili domino efekt na väzňoch za nimi. Polámané končatiny boli často tou ľahšou formou úrazov, ku ktorým tam dochádzalo. Na schodoch smrti zomrelo vyše 1000 väzňov, čo však nebol jediný dôvod úmrtí. Ďalšími bolo vyhladovanie, utopenie v sudoch s vodou, lekárske experimenty, obesenie, týranie. Väzni netrpeli iba nedostatkom potravy, vody, zimou a výnimočne ťažkou prácou, ale aj neustálym bitím a týraním dozorcami.
V rámci prehliadky tábora sme si prezreli baraky, kde boli natlačení väzni. Obvodové múry z vnútornej strany aj steny barakov sú posiate pamätnými tabuľami a fotografiami udalostí a osôb, ktoré tu zahynuli.
Najviac na nás zapôsobili plynové komory a spaľovacie pece a potom pamätná miestnosť s vytesanými menami všetkých väzňov. Zbytok areálu tvoria lúky s plánikmi zobrazenia, ako to vyzeralo počas vojny. V areáli je aj mnoho pamätníkov a pamätných tabúľ v rôznych jazykoch. Videli sme aj blízky kameňolom, kde väzni pracovali a „schody smrti“. Cintorín národov, atmosféra a ovzdušie smrti v Mauthausene dodnes pripomínajú návštevníkom, čo všetko je schopný spáchať človek.
Naša história nesie aj takéto temné stránky a je veľmi potrebné, aby sme o nich hovorili a uvedomili si, čím všetkým si naši predkovia museli prejsť. Nám, ktorí sme tam boli a ktorí to videli, nezostáva nič iné, len sa snažiť nezabudnúť. Na zbytočné obete, na ľudí, ktorí zahynuli len preto, lebo mali smolu, že sa narodili v nesprávnom čase a na nesprávnom mieste.
Okrem Mauthausenu nás čakala aj prehliadka mesta Linz, ktorý je 3. najväčším mestom v Rakúsku. Linz je významným priemyselným centrom a vďaka svojej polohe dôležitým dopravným uzlom. Je známy miestnou špecialitou Linzer Torte, ktorá sa považuje za najstarší známy koláč na svete.