Milý pedagogický zbor, milí maturanti, milí rodičia!
Okamihy v živote bývajú rôzne. Sú také, pri ktorých sa človek ani na chvíľu nepozastaví a pripadajú mu celkom bežné. Bežne človek čaká na autobus, stretáva známych, či myslí na to, čo si kúpi.
Sú však, a nie je ich málo, i chvíle, ktoré nie sú obyčajné a ktoré sa jednoducho vryjú do pamäte navždy. Mám pocit, že práve takouto má šancu byť i táto chvíľa a to pre všetkých nás, ktorí tu teraz stojíme a ja som rada, že som tu dnes spolu s Vami.
Latinské príslovie hovorí : „Non scholae, sed vitae discimus.“ Neučíme sa pre školu, ale pre život. Vzdelanie a vedomosti nemožno považovať za majetok : nedajú sa kúpiť a spočiatku ani dobre predať.
Len niekoľko mesiacov uplynulo od slávnostného okamihu, keď ste z rúk triednych učiteliek preberali zelené stužky, v ktorých je skrytá nádej a viera každého maturanta. Dnes doznieva školský zvonec a aj obdobie vášho štúdia v tejto škole. Prešli ste cieľovou páskou a úspešne ste zavŕšili jednu etapu svojho života.
Nastal čas, keď sa rozlúčite so spolužiakmi, s ktorými ste prežili mnoho spoločných chvíľ. Rozídete sa do rôznych kútov Slovenska a niektorí možno aj ďalej. Čakajú vás nové povinnosti, niektorých vysoké školy, iných prvé pracoviská. Prajem vám, aby ste na prijímacích skúškach boli úspešní. Vám, ktorí idete pracovať, želám, aby ste získali miesto adekvátne svojmu vzdelaniu. Naučte sa milovať život a prijímať nielen to dobré, ale aj to druhé rozumne premeniť na pozitívne.
Dovoľte mi, aby som poďakovala Vašim triednym profesorkám a profesorom za ich neľahkú prácu. Moje poďakovanie patrí tiež všetkým učiteľom, ktorí sa podieľali na vašej príprave do života.
Milí študenti, prajem vám, aby Gymnázium Alberta Einsteina ostalo pre vás miestom, na ktoré sa každý rád vráti a nájde v ňom priateľov, radu i pomoc. Želám vám na ceste životom veľa zdravia, šťastia a úspechov .
riaditeľka školy
